Tretie, doplnené vydanie je na svete!
Autor: Mgr. Miloš Dobrovodský,
S láskavým súhlasom autora uverejňujeme častí z tejto jeho diplomovej práce z r. 1974.
Výber a grafická úprava použitých fotografií:
Ivan Janovec
(zdroj:, Karol Fremal: Dejiny lyžiarstkeho športu v Banskej Bystrici), privátne archívy
OBSAH:
Úvod
Začiatok lyžiarstva v Banskej Bystrici
KSTL
Z histórie Lyžovania
Ján Ružinský
Tibor Králik
Mária Daňová – Sobotová
Viliam Šlank
Vydavatelia máp z Kynceľovej pripravujú unikátnu porovnávaciu mapu okresu Banská Bystrica. Bude komparáciou historickej mapy Jána Lipského z roku 1806 a súčasnej podrobnej cestnej mapy Slovenska.
Ján Beňuška, Vladimír Bahýl
Najnovšia knižná publikácia z dielne znímej banskobystrickej autorskej dvojice Beňuška-Bahýl obsahuje bohatú ponuku
informácií o tomto legendárnom kultúrno-spoločenskom stánku, s množstvom unikátnych dobových fotografií od odhalenia základného kameňa až po
súčasnosť.
Banskobystrický zimný štadión sa po rozsiahlej rekonštrukcii prezentuje v plnej kráse.
Nostalgický pohľad do histórie tohto jedinečného diela, plnej vzrušujúcich udalostí.
Oprášená história legendárnej bystrickej kultúrno-spoločenskej ustanovizne
12. júna 2021
Relácia o vzniku, obsahu a zámeroch tvorcov kultovej webstránky
Slávnostné otvorenie nového slovenského vysielača v Banskej Bystrici sa uskutočnilo v máji 1936 s veľkou slávou, čo dokumentuje toto vzácne historické video.
Najväčšiu zásluhu na vzniku slovenského vysielača na Laskomerskom vrchu pri Banskej Bystrici má legendárny bystrický starosta Michal Samuhel.
Koncept, technické vybavenie vysielača, jeho prevádzka sú nerozlučne späté s menom „banskobystrického Edisona“, inž. Karola Dillnbergera.
Vysielač mal podľa vôle Bystričanov pôvodne niesť meno tajovského rodáka Jozefa Murgaša.
Tento medzinárodne uznávaný vynálezca, priekopník bezdrôtového prenosu správ, ktorého menp sa v jednom dychu spomína spoliu s Marconim, bol však pre pražské úrady neprijateľný (...).
Banská Bystrica bola celé 20. storočie spojená s výrobou zápaliek a továreň na zápalky tu pôsobila od roku 1906 do roku 2002 až do jej privatizácie a následnej likvidácie. Areál zápalkárne sa rozprestieral v lokalite pri Partizánskej ceste smerom na Slovenskú Ľupču pod Banošom (pri súčasnej centrálnej budove Štatistického úradu a pod banskobystrickými tlačiarňami). Po 2. svetovej vojne dochádza k znárodneniu podniku. V roku 1949 prechádza vlastníctvo na národný podnik “Iskra” so sídlom v Banskej Bystrici, čo trvalo až do roku 1958, kedy sa závod zápalkárne dostáva pod “Smrečinu” n. p., so sídlom v Banskej Bystrici. Po roku 1989 dochádza k privatizácii podniku a postupnému ukončeniu výroby zápaliek v našom meste. Budovy pôvodného podniku zápalkárne nám stoja v našom meste do súčasnosti na Jegorovovej ulici. Od roku 1960 jediným výrobcom zápaliek na Slovensku bola Banská Bystrica. Ešte v 70. rokoch sa vyrábali zápalky na pôvodnom stroji z roku 1921! – teda neuveriteľných 50 – rokov. Popritom závod vyrábal 170 000 000 škatuliek zápaliek ročne. Denná produkcia bola 560 0000 plných zápalkových krabičiek.
Viacej na Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný: http://www.bbsoo.sk/banskobystricka-zapalkaren/
Za starých časov mali Bystričania prezývku „švíbalkári“ od „švíbalke“ = zápalky.