haluške na misky
výber z tradíčnej banskobystrickej kuchyne
haluške
kyslie krumple
luteránska procesia – polievka (údené, zelenina, geršľa)
luteránska kapustnica –
kapustnica, v ktorej je namiesto údeného mäsa pečeň a mozgy
štiarc / štirc
šiflíke / šifrike (šunkové,kapustové)
krížalke
fučka
kajzerfranz
striaske
čušpajz (tekvicový, mrkvovo-kalerábový,kelový, šalátový, fazuľový a pod.)
talkne
opekance/pupáky
krapne
fizoľne
krumplipaprikáš
kajzerflajš
špicflajš
demikát
geršňa / geršňová poliovka
koch – ryžový nákyp
šúľance
zakálačka: obarke, hurke s rajsom/geršňou, krvavničke, švankés, podhrdlina, klobáske, špek, šmalec, škvarke, srudeno
bystricku zabijacku so slovami ako:
spek, svankes, hurka, klbasa, pajsle, bache, dorota, odritne crevo,
smalec, zajac a pod.
šmirkas
šóšková polievka (šťavelová polievka)
hladovica (kapustnicová polievka s klobásou)
kuľaša (fučka alebo
podbíjanka)
strapačke (bryndzové haluške s kyslou kapustou)
placerka (haruľa, zemiakový podlistník či baba)
núdlfanc.
gesteňe (gaštanové) pyré so šľahačkou
grís s kakavom alebo nastrúhanou čokoládou
halmatka (rezance-cestoviny so smotanou, ci kyslym mliekom)
onajske
francúzske krumple
čirke (kurací) paprikáš (u chudobných to bol hubový paprikáš),
Haluške na miski – Bystricke priesmacke (bez recepisov)
Bystrická zabíjačka
švankes - tlačenka
hurke (jadernice) s rajsom/geršňou – jaternice s ryžou/krúpami
krvavničke – jaternice s krvou
klbáske - klobásy
zajac – bravčová panenka
podhrdlina - podbradie
šmalec - masť
špek - slanina
pošádes – výslužka
obarke – zabíjačkový vývar
škvarke – škvarky
studeno – huspenina
krú - krv
dorota - žalúdok
odritné črevo – hrubé črevo
báche - vnútornosti
pajšle – pľúca
v nedeľu vyprážané alebo pečené mäso (rántot húš, šütöt húš), inokedy boli časté rizoto s husacími drobkami, töltöt (plnená) paprika alebo kaleráb, vyprážaný karfiól, z múčnych jedál lángoše (podplamenník), gombolce (knedle slivkové, čerešňové, marhuľové, tvarohové), domáce rezance (makové, tvarohové, lekvárové a pod.), šiflíke - fliačky (kapustové, šunkové), kóch alebo núdlfanc. Časté boli rôzne prívarky – čušpajz (tekvicový, šalátový, kelový, šošovicový, fazuľový, hrachový a iné), ktoré sa vylepšovali pridaním navrch s apró pečeňe (drobná pečienka) s hodne zósom (omáčkou) alebo ökörszem (volské oko). Vynikajúco chutil poľný zajac v páci so smotanou, praženými zemiakovými pogáčikmi a brusnicovým kompótom, alebo skvelá zajačia paštéta. Exkluzívnymi jedlami boli vyprážané žabie stehienka alebo pečené čvíkoty, ktoré boli k dostaniu na rinku (trhu). Polievky - okrem mäsových vývarov s rezancami alebo májaš galuškami (pečeňové halušky) – chutil najmä špik z kostí, boli aj ďalšie polievky, napríklad drožďová, rascová, cesnaková (cesnačka), vajcová a iné. Z menej známych polievok to boli mliečna, egrešová, šóšková (šťaveľová), pivová a niekedy aj vínová. Na olovrant sa podávala biela káva s kuglófom alebo iným koláčom, prípadne kiflík (rožok) s maslom. Na večeru často býval šmirkás alebo piritóš (hrianky) s cesnakom. Obľúbená bola kovásoš ugorka (kvasená uhorka), ktorá chutila ako príloha k jedlám alebo aj bez nich. Z koláčov to býval najčastejšie réteš (makový, orechový závin), túróš (tvarožník), gasfickó (lekvárový mrežovník), daráž fések (osie hniezda), krémeš, sezónne sa naťahovala štrúdľa (jablčná, čerešňová, maková). Ako pochúťky slúžili rôzne pudingy, gesteňe (gaštanové) pyré so šľahačkou, vínové šodó, orosz krém (ruský krém). Niekedy sa robili nugátové cukríky (z BB pudingu) alebo cukríky pripomínajúce poľské krovky. Po obede sa vždy pila obyčajná voda z krčiažka a v nedeľu aj pivo. Víno sa pilo len cez väčšie sviatky alebo pri návštevách – obľúbený bol špric (strik) k čomu bola k dispozícii sóda víz (sódovka). Rum sa dával len do čaju alebo kočišom a remeselníkom po vykonanej práci. Borovička slúžila ako liek pri bolestiach žalúdka. Dámy pri návštevách pili likéry od formy Steiner & Löwy. Na Vianoce sa doma pripravovalo hriatô. Cez zimu sa ako prevencia proti prechladnutiu používalo varené jablčné víno z domácej produkcie.